Čo je GIS

      Geografický informačný systém (GIS) je počítačový nástroj pre mapovanie a analýzu vecí a javov reálneho sveta. Technológia GIS spája bežné databázové operácie ako je zadávanie úloh a štatistické výpočty s jedinečnými možnosťami zobrazenia a priestorovej analýzy, ktoré poskytuje mapa. Tieto schopnosti výrazne odlišujú GIS od iných informačných systémov. Oceňujú ich pracovníci verejného aj súkromného sektora pri objasňovaní súvislostí, predvídaní následkov a plánovaní stratégií.

      V súčasnosti je GIS priemyselné odvetvie s obratom, ktorý sa ráta na miliardy dolárov a zamestnáva stotisíce ľudí na celom svete. GIS sa vyučuje na školách a univerzitách. Riadiaci pracovníci všetkých odvetví si začínajú uvedomovať výhody myslenia a konania v geografických rozmeroch.

Zložky GIS

Funkčný GIS obsahuje päť základných zložiek: hardvér, softvér, údaje, odborných pracovníkov a metódy.

  1. Hardvér - je počítač na ktorom GIS pracuje. Dnes je to široký rozsah zariadení, od centrálnych serverov po stolné počítače, používané samostatne alebo v počítačových sieťach.
  2. Softvér pre GIS - poskytuje funkcie a nástroje potrebné pre uloženie, zobrazenie a analýzu geografických informácií. Základnými zložkami takéhoto softvéru sú:
    • nástroje pre vstup a manipuláciu s geografickými údajmi
    • databázový systém (DBMS - systém správy databázy)
    • nástroje pre podporu geografických úloh, analýz a zobrazenia
    • grafické užívateľské rozhranie (GUI) pre jednoduchý prístup k týmto nástrojom.
  3. Geografické údaje, sú asi najdôležitejšou zložkou GIS, a s nimi spojené tabuľkové údaje je možné vytvárať interne alebo ich zakúpiť od komerčných dodávateľov údajov.
  4. Pracovníci - GIS technológia stráca svoju hodnotu bez ľudí, ktorí dokážu spravovať systém a používať ho pre riešenie reálnych problémov.
  5. Metódy - úspešný GIS pracuje podľa premysleného plánu a obchodných pravidiel, ktoré sú jedinečné pre každú organizáciu alebo pracovisko.

Ako funguje GIS

      GIS ukladá informácie o svete ako súbor tematických vrstiev, ktoré sa dajú prepojiť na základe svojej zemepisnej polohy. Táto jednoduchá ale výnimočne efektívna a viacúčelová koncepcia sa ukázala ako neoceniteľná pri riešení mnohých problémov reálneho sveta, od stanovenia trasy nákladných vozidiel, cez územné plánovanie až po modelovanie svetovej atmosferickej cirkulácie.


Vrstva lesov


Vrstva ciest


Spojenie vrstiev lesov a ciest

      GIS však obsahuje k zobrazeným skutočnostiam aj súbory pripojených informácií, a tak je možné vytvárať aj vlastné informačné vrstvy odvodené od pôvodných – napr. je možné na základe vrstvy ciest a pripojeného triedenia vytvoriť mapu ciest iba prvej triedy alebo nájsť optimálnu cestu z mesta A do mesta B. Samozrejme využívať takýto nástroj, akým je GIS, na tieto triviálne prípady by bolo prepychom, jeho praktické využitie spočíva v tvorbe nových vrstiev na podklade veľkého množstva informácií. Výsledkom potom môže byť napr. mapa celkovej záťaže životného prostredia na určitom území, alebo výber vhodného územia pre určitú činnosť.

Geografická referencia

      Geografická informácia obsahuje buď explicitnú geografickú referenciu, ako je zemepisná šírka a dĺžka alebo súradnice v národnej súradnicovej sústave, alebo implicitnú referenciu, ako je adresa, poštové smerovacie číslo, alebo označenie cesty. Na vytvorenie explicitných geografických referencií (pre množstvo miest) z implicitných referencií (popisov, ako sú napr. adresy) sa používa automatizovaný postup nazývaný geokódovanie. Tieto geografické referencie umožňujú lokalizovať a analyzovať prvky, ako je predajňa alebo lesná stanica; alebo udalosti, ako je zemetrasenie.

Vektorový a rastrový model

      Geografický informačný systém pracuje s dvoma zásadne odlišnými typmi geografických modelov - vektorovým a rastrovým.

  1. Vo vektorovom modeli sú informácie o bodoch, čiarach a polygónoch zakódované a uložené ako súhrn x, y súradníc. Umiestnenie bodového prvku, napr. ropného vrtu, sa dá popísať jedným párom súradníc x, y. Lineárne prvky, ako sú cesty alebo rieky sa ukladajú ako séria bodových súradníc. Polygónové prvky, ako sú obchodné alebo administratívne územia, či povodia riek, je možné uložiť ako uzavreté slučky súradníc.
  2. Vektorový model je mimoriadne užitočný pri popisovaní nespojitých, diskrétnych prvkov, menej sa však hodí na popis prvkov, ktoré sa v priestore spojito menia, ako sú typy pôd alebo vegetácie. Na modelovanie takýchto spojitých fenoménov sa vyvinul rastrový model. Rastrový obraz sa skladá zo súboru rastrových buniek, ako ich možno vidieť napríklad v skenovanej mape alebo na fotografickej snímke. Tak vektorový ako aj rastrový model majú pre uloženie geografických údajov svoje výhody aj nevýhody. Moderné GISy sú schopné narábať s oboma modelmi.